SAHARA – CHYBA ĽUDÍ PRED TISÍCKAMI ROKOV MOHLA VYTVORIŤ NAJVÄČŠIU PÚŠŤ NA SVETE

Možno je pre niekoho nepredstaviteľné, že na území dnešnej Sahary boli pred pár tisíc rokmi rozľahlé trávnaté pláne, plné jazier, ktoré ju zvlažovali. Archeológovia totiž našli pod pieskom Sahary znaky starých riek, mnohých zvierat a iných znakov, ktoré rozprávajú o oveľa zelenšej minulosti tejto časti sveta. Vyzerá to tak, že ľudia hrali kľúčovú úlohu pri absolútnej zmene regiónu – rýchlymi zmenami ekológie prostredia sa rapídne znížili zrážky na území.

Zhruba pred 10 000 rokmi, počas obdobia nazývaného „Africké obdobie vlhkosti“, sa kontinentom preháňala vlna monzúnov.Takéto nárazové „prehánky“ sa objavujú približne raz za 9 miliónov rokov, a nie sú to len nejaké dažde a búrky. Tie predošlé, z pred vyše 9 miliónov rokov, sa považujú za tak silné, že pozmenili obežnú dráhu Zeme. Posledné, ktoré zavlažovali Afriku, však zrejme zmizli predčasne. David Wright si myslí, že za to môžu ľudia.

Foto: pixabay.com

David Wright je archeológ z Národnej univerzity v Soule, a o zisteniach svojho tímu sa vyjadril:

„Vo východnej Ázií existujú dlho uznávané teórie o tom, ako neolitické populácie zmenili tvar krajiny tak veľmi, že monzúny prestali prenikať ďaleko od pobrežia. Celkovo to znamenalo zmenšenie zrážok v pobrežnom páse krajiny.“

Priemerné zrážky na Sahare nie sú veľmi výpovedným číslom. Jej obrovská rozloha (9 mil. km²) znamená, že priemerné ročné zrážky sú v niektorých regiónoch dosť odlišné. Avšak veľká väčšina povrchu púšte nedostane za rok ani 20 milimetrov zrážok.

„Ak by sme si ale požičali stroj času, vrátili sa o 11 000 rokov, a skontrolovali priemerné zrážky vtedy, tak by sme zistili, že boli minimálne 10-krát vyššie,“ hovorí Jessica Tierney z Arizonskej Univerzity.

Foto: pixabay.com

Ľudí do regiónu lákali práve trávnaté oblasti. Nemali veľa práce s tým, aby tunajšie zelené pláne mohli začať obrábať a rozvíjať agrikultúru. Za pomerne krátky čas sa im však podarilo zmeniť vzhľad krajiny natoľko, že monzúny prestali prenikať ďalej do vnútrozemia. Zhruba 8 000 rokov dozadu začali monzúny výrazne slabnúť, a krajina vysychala.

Nastalo 1 000 ročné sucho, ktoré prinútilo ľudí oblasť úplne opustiť. Prví ľudia, ktorí sa vrátili po tomto suchu, už boli úplne odlišní. Dlhé sucho ľudí separovalo a stvorilo dve úplne odlišné kultúry.

Ako sa ale podarí farmárovi zmeniť podnebie? Teória archeológov hovorí nasledovné:
Ľudia prispôsobili krajinu pre pestovanie obilnín a chov hospodárskych zvierat. Krajinu pokrývali iné rastliny, ako predtým. Slnečné žiarenie sa od polí plných zlatých klasov rôznych obilnín omnoho lepšie odrážalo, kdežto zelené pláne ho z veľkej časti pohlcovali. Tento efekt spôsobil veľké ohrievanie vzduchu.

Foto: pixabay.com

Teplý vzduch menil atmosférické podmienkydostatočne na to, aby redukoval počet monzúnových dažďov. Bez dažďa ale bolo čoraz suchšie, a ľudia neboli schopní uživiť sa tým, čo zvládli dopestovať.

David Wright bude ale musieť zaobstarať viac dôkazov, aby presvedčil vedeckú spoločnosť o správnosti svojej teórie.

Ako ale hovorí, ľudia by sa mali poučiť z toho, čo so svojim tímom zistil, a neopakovať podobné chyby. Aj najmenší prešľap môže spôsobiť katastrofu, ak má dosť času na to, aby sa prejavil.