Zakázaná káva? Možno vás to prekvapí a možno ani veľmi nie, ale káva vo svojej bohatej histórii narazila nielen na prívržencov, ale i na veľký rad odporcov. Dôvody boli rôzne, ale chuť dobre uvarenej kávy vždy nakoniec zvíťazila.

Prvý krát bola káva zakázaná v svätom meste Mekka v roku 1511. Sufisti, stúpenci islamskej mystiky, používali tento nápoj na zvýšenie svojej energie, aby mohli zostať pri svojich modlitbách bdelí dlho do noci.

Guvernér Khair Beg bol presvedčený, že práve pitie kávy dokáže stimulovať radikálne myslenie a tým by mohla táto plodina  pomôcť ku sformovaniu opozície voči nemu a to sa mu vonkoncom nepozdávalo. A tak s jeho pomocou ortodoxní islamisti prostredníctvom súdu zakázali kávu pre jej kontroverzné stimulujúce účinky.

V roku 1524 však bolo konzumovanie kávy znova povolené na príkaz osmanského tureckého sultána Selima I.

Keď sa káva v polovici 16. storočia objavila v Európe, predajcovia ponúkali kávové zrná väčšinou iba bohatej vrstve. To sa však vôbec nepozdávalo ďalšej významnej vrstve spoločnosti – duchovenstvu. Káva tak našla v Taliansku mnohých odporcov a to najmä v radách duchovných vodcov. Tí ju označovali za nápoj pochádzajúci priamo od Satana.

Preto samotný pápež Klement VIII musel rozhodnúť o jej ďalšom osude. Tento „diabolský nápoj“ si nechal pripraviť a nielenže mu zachutil, ale dokonca o ňom vyhlásil, že je tak lahodný, že by mal byť pokrstený. Vďaka tomu sa po celej Európe začali objavovať kaviarne, ktoré sa v rýchlom čase tešili veľkej obľube.

Hneď potom ako Murad IV nastúpil na osmanský trón v roku 1623, nastala krutovláda. Okrem iného zakázal pitie liehovín a dokonca i kávy. Murad bol známy svojou bezcitnosťou a voči káve bol natoľko zaujatý, že pristihnutie so šálkou kávy bolo nekompromisne sankcionované. Za prvý kávový prehrešok bol človek zbitý a za druhý priestupok zašitý do koženého vreca a hodený do vôd Bosporu, alebo popravený iným spôsobom.

Hoci v dnešnej dobe sa javia škandinávske štáty ako veľmi liberálne, i tu bola káva v roku 1746 zakázaná. Káva upadla do takej nemilosti, že vláda dokonca zakázala vlastniť prístroje vhodné na prípravu kávy.

Kráľ Gustáv III. považoval kávu za látku, ktorá má negatívny vplyv na zdravie a zvyšuje neduhy ako je zneužívanie a nadmerné pitie. Bol natoľko presvedčený o škodlivosti kávy, že urobil experiment na väzňoch. Odsúdeným vrahom ako trest udeľoval pitie kávy. Lekári mali pozorovať ako dlho bude káve trvať, kým jej konzumovanie vrahov zabije. V tomto prípade sa odsúdení trestu tešili, pričom lekári považovali pokus za veľmi nudný. Navyše experiment nepriniesol absolútne žiadne výsledky.

Panovník Frederik Veľký v Prusku v roku 1777 vydal manifest, v ktorom nadradil pivo nad kávu. Káva bola do krajiny dovážaná a v tom videl hlavný problém úniku peňazí z Pruska. Tvrdil, že káva ohrozila spotrebu piva v krajine a dúfal, že svojím vyhlásením zmení raňajší rituál Prusov. Vyjadrenie, že „ Jeho Veličenstvo bolo vychovávané na pive“ malo zvýšiť konzumáciu piva namiesto kávy pri raňajkách. Avšak tento argument vôbec neznížil konzumáciu kávy, ktorá sa naďalej požívala s veľkou obľubou.