Archive for júna 2018

Home Archive for júna 2018

Aljaška je najsevernejším, najzápadnejším a zároveň najvýchodnejším štátom v USA.

Foto: gettyimages.com

Z geografického hľadiska to znie ako niečo nemožné, avšak neobývaný ostrov Semisopochnoi leží práve západne od medzinárodnej dátumovej hranice a technicky to znamená, že je najvýchodnejším bodom Spojených štátov.

Na územie afrického kontinentu by sa pohodlne zmestila väčšina územia USA, India a Čína.

Foto: thetruesize.com

Vďaka Mercatorovej projekcii sa na mape javia kontinenty južnej pologule menšie ako v skutočnosti sú. Afrika je obrovská, keďže je fakticky druhým najväčším kontinentom Zeme.

Rozloha Ázie je väčšia ako veľkosť povrchu Mesiaca.

Foto: gettyimages.com

S veľkosťou povrchu 37,8 miliónov km2 sa dá Mesiac považovať za naozaj veľké teleso, avšak Ázia mu veľkosťou svojho povrchu slušne konkuruje. Rozloha najväčšieho kontinentu Zeme je 44,6 miliónov km2.

Okolo 90% svetovej populácie žije na severnej pologuli.

Foto: bigthink.com

K tomuto faktu prispievajú mestá s výrazne vyšším počtom obyvateľov ako napríklad Tokio či New York, ktoré ležia severne od rovníka.

Predstavte si, že v oblasti vyznačenej krúžkom žije viac ľudí než vo zvyšnej časti Zeme.

Foto: reddit.com

Najväčšou púšťou na Zemi nie je Sahara, ale Antarktída.

Foto: gettyimages.com

Púšť je charakterizovaná množstvom zrážok danej oblasti, nie zrnkami piesku či počtom tiav. Priemerný ročný úhrn zrážok Antarktídy s rozlohou 14 miliónov km2 je iba 200 mm.

Najvyšším vrchom Zeme je sopka Mauna Kea.

Foto: geology.com

S nadmorskou výškou 8848 metrov je Mount Everest nepochybne najvyšší vrch Zeme nad hladinou mora, avšak bazaltový štítový vulkán Mauna Kea na Havaji dosahuje celkovú výšku 10210 metrov ak berieme do úvahy základňu, ktorá sa nachádza 5 000 metrov pod hladinou mora.

Územie Ruska zaberá 11 časových pásiem.

Foto: news.bbc.com

Rusko ako najrozľahlejší štát musí mať zákonite viacero časových pásiem. Na 11 pásiem ako ich vidíme na mape je rozdelené len od roku 2014. Možno vás prekvapí fakt, že do 12 časových pásiem zasahuje územie Francúzska, a teda mu patrí prvenstvo, za ktoré vďačí svojim zámorským teritóriám.

Na Novom Zélande sa nachádza miesto s najdlhším geografickým názvom.

Foto: en.wikipedia.org

Taumatawhakatangihangakoauauotamateaturipukakapikimaungahoronukupokaiwhenuakitanatahu. Nie je to len náhodné „postláčanie písmen“ na klávesnici, ale skutočný názov vrchu na Novom Zélande, ktorý má dokonca význam v jazyku pôvodných obyvateľov- Maorov. Obsahuje až neuveriteľných 85 znakov.

Istanbul je jediným mestom na svete, ktoré leží zároveň na dvoch svetadieloch.

Foto: sk.wikipedia.org

Európsku a ázijskú časť oddeľuje jedine úžina Bospor. Pri Istanbule je Bospor preklenutý troma mostami – Bosporský most, Most sultána Mehmeta Fatiha a Most sultána Selima I. Hrozného.

Fínsko a Severnú Kóreu delí od seba len jeden štát.

Foto: theconversation.com

Je ním Rusko, ktoré zdieľa so Severnou Kóreou 17 km pozemnú hranicu a cez územie Ruska sme len „na skok“ do Fínska.

Rím sa nachádza severnejšie ako New York.

Foto: homeadvisor.com

Zemepisná šírka Ríma je 41°54′ a New Yorku 40°40′. Svet vyzerá dosť odlišne než sa na mape zdá, však?

„V šachu môžete byť dobrí iba vtedy, ak tú hru nadovšetko milujete. Raz dáte lekciu súperovi, inokedy dá lekciu on vám. Práve o tom je šach.“
– Bobby Fischer –

Nie nadarmo sa šachu hovorí „hra kráľov“. Dve kráľovstvá bojujú proti sebe. Ktorý kráľ zomrie ako prvý?
Pre niekoho koníčkom, krátením voľného času, pre iného súťažným športom. Šach v sebe ukrýva prvky umenia, vedy i športu. Zaujímavé je, že v dnešnej verzii šachových kameňov možno pozorovať alegóriu stredovekej spoločnosti. Okrem iného šach rozvíja logické myslenie, cvičí pamäť, zvyšuje inteligenciu hráčov a prospieva v mnohých iných oblastiach. Aké sú jeho supervýhody?

Foto: pixabay.com

1, Zvyšuje IQ
Šach bol vždy považovaný za hru pre výnimočne inteligentných ľudí. Tentoraz je nepochybné, že pohyby figúrok po šachovnici môžu v skutočnosti zvýšiť u človeka inteligenčný kvocient. Štúdia 4000 venezuelských žiakov dokázala významné nárasty IQ u chlapcov i dievčat už po 4 mesiacoch šachovej výučby.

2, Prevencia Alzheimerovej choroby
Je známe, že nevyužitie mozgového tkaniva vedie k strate mozgovej sily. Vzhľadom k tomu, že mozog pracuje ako sval, potrebuje byť nielen v kondícii, ale sa aj precvičovať. Je dokázané, že seniori nad 75 rokov, ktorí sa venovali šachu či podobným strategickým aktivitám, majú nižšie riziko vzniku demencie.

3, Aktivizuje obe hemisféry
Nemeckí výskumníci predpokladali, že počas hrania šachu sa stáva oveľa aktívnejšou ľavá hemisféra. Nepredpokladali však vplyv i na hemisféru pravú. No šach pôsobí pozitívne na obe hemisféry. To znamená, že za použitia oboch hemisfér šachista reaguje oveľa rýchlejšie napríklad v určovaní pozícií šachových figúrok. Hráči sa počas hry učia, že nemusia spraviť hneď prvú vec, čo ich napadne. Učia sa zvažovať rôzne možnosti a ich pre a proti.

4, Zvyšuje kreativitu
Šach vyžaduje prísnu logiku myslenia i veľkú dávku obrazotvornosti. Vieme, že práve pravá hemisféra vplýva na našu kreativitu a keďže šach aktivizuje túto hemisféru, hráčovi pomáha rozvíjať produktívne schopnosti. Konkrétne šach výrazne zvyšuje originalitu. Hráči sú nútení si predstavovať rôzne akcie v rôznom poradí, predtým ako sa udejú. Učíme sa predstavovať si budúce ťahy bez toho, aby sme ťahali figúrkami.

5, Zlepšuje pamäť
Byť výborným hráčom znamená, že hráč pozná dokonale chyby protihráča, ktoré mu pomohli vyhrať predtým. Mladí študenti, ktorí sa pravidelne venovali šachu počas dvojročnej štúdie, si zlepšili známky vo všetkých predmetoch, ich učitelia si všimli lepšie pamätanie učiva i kvalitnejšie organizačné zručnosti žiakov.

6, Zvyšuje schopnosť riešiť problémy
Šachový zápas je ako skladanie skladačky. Potrebujete riešenia v reálnom čase, pretože váš súper neustále mení parametre. Dôležité je predvídanie, hráči sa učia najprv myslieť a až potom konať. Po čase šach pomáha rozvinúť trpezlivosť i myslenie ako také. Šachisti paralelne zvažujú rôzne možnosti riešenia problémov.

7, Zdokonaľuje čitateľskú zručnosť
Štúdia v USA dokázala, že žiaci hrajúci šach majú oveľa vyššiu čitateľskú zručnosť ako tí žiaci, ktorí šach nehrávajú. Umenie hrať šach je umenie čítať pozície. Daná pozícia je hieroglyf, ktorý musíme rozlúštiť. Cieľom je dobre prečítať hru a nabúrať tak súperove úmysly.

8, Zlepšuje koncentráciu
Šach je hra spätných väzieb, majstrovstvo adaptácie aj odvahy konať. Hľadieť počas hry inde alebo premýšľať o niečom inom – zvyčajne je to výsledkom intenzívneho sústredenia a zdokonaľovania sa v hre. Hráči sa učia pozornosti, učia sa chápať výhody pozorného sledovania a koncentrácie. Ak nedokážu sledovať, čo sa deje, nemôžu vhodne reagovať bez ohľadu na to, akí sú bystrí.

9, Rast nervových buniek
Dendrity sú ako konáre stromu, ktoré vysielajú signály z iných nervových buniek do neurónov, ku ktorým sú pripojené. Predstavte si ich ako „antény“, ktoré vyzdvihujú signály z iných mozgových buniek. Čím viac dendritov, tým viac signálu. Interakcia s ľuďmi, náročnejšia aktivita a učenie sa novým schopnostiam, povedzme šachu, ktorý je dokonalým spojením týchto činností, spôsobuje rast nervových buniek.

10, Učí plánovaniu a predvídaniu
Hranie šachu má za následok rozvoj tých častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za plánovanie i hodnotenie situácií. Strategické hry ako šach majú za následok hodnotnejšie rozhodovanie vo všetkých oblastiach života. Šachisti sa učia stanovovať si ciele a určovať si konkrétne kroky vedúce k nim. Prehodnocujú riskantné voľby a hľadajú racionálne riešenia. Na základe zmeny situácie v prípade potreby sa učia svoje plány prehodnocovať i vyvíjať nové.

Šach je hra, ktorú sa učíme hrať celý život, vždy je totiž čo zlepšovať.

Podľa jedného príbehu mal február kedysi 29 dní, no Augustus Caesar mu jeden ukradol, aby ho pridal k augustu, ktorý má meno po ňom. Pravda, legiend existuje nespočetne a pravý dôvod krátkeho februára zrejme bude vyzerať inak.

V ôsmom storočí pred Kristom pre Rimanov dokonca žiadny február neexistoval. Rok sa začínal marcom, v deň jarnej rovnodennosti a končil decembrom.

Kalendár v ktorom rok takto vyzeral sa volal Romulov a mal len desať mesiacov. Dni v nich boli rozložené nasledovne:

Martius: 31 dní
Aprilius: 30 dní
Maius: 31 dní
Junius: 30 dní
Quintilis: 31 dní
Sextilis: 30 dní
September: 30 dní
October: 31 dní
November: 30 dní
December: 30 dní

Keď to spočítate, zarazí vás možno fakt, že obsahoval len 304 dní. V tejto dobe bola zima neúrodné, zbytočné obdobie, a nikto sa neobťažoval započítavať ho do kalendára. To znamená, že pre 61 dní v roku neexistoval dátum. Rimania takto fungovali, až kým si v roku 713 p.n.l. kráľ Numa Pompilius nepovedal, že je pomerne hlúpe mať kalendár, ktorý ignoruje celú šestinu roka.
Do kalendára pridal január a február, čím sa február stal posledným mesiacom v roku.

Jeho kalendár obsahoval 12 mesačných cyklov, spolu mali presne 355 dní. Rimania verili, že párne čísla sú nešťastné. Numa sa preto snažil aby všetky mesiace v jeho kalendári mali nepárny počet dní. Avšak pri takomto počte dní v roku, jeden mesiac musel ostať párny. Rozhodol sa pre február. Pretože, ak už mal byť nešťastný, tak radšej nech je kratší. Numov kalendár teda vyzeral po úpravách takto:

Martius: 31 dní
Aprilius: 29 dní
Maius: 31 dní
Iunius: 29 dní
Quintilis: 31 dní
Sextilis: 29 dní
September: 29 dní
October: 31 dní
November: 29 dní
December: 29 dní
Ianuarius: 29 dní
Februarius: 28 dní

355 dní v roku by bolo fajn, zvlášť keby vypadlo desať pondelkov, no dlhodobo to vie napáchať škodu. Po pár desaťročiach jeho používania sa obdobia absolútne nezhodovali s dátumami. Aby tomuto Rimania zabránili, pridali 13.ty mesiac. Nazvali ho Mercedonius a trval 27 dní. Začal hneď po 24.tom februári (očividne sa nikto veľmi o dátumy nestaral).

No toto opatrenie vôbec nepomohlo. Pridaný 13.ty mesiac síce ostal v kalendári aj naďalej, no keď sa nakoniec pri moci ocitol Julius Caesar, v Ríme nikto nevedel aký deň v kalendári vlastne má byť.

Takže sa Caesar dal do práce, znovu reformoval kalendár, a aby veci uviedol na pravú mieru, rok 46 pred Kristom musel trvať 445 dní! Caesar však taktiež ponechal 28 dní vo februári (zrejme sa tiež nevedel dočkať marca).

Vieme, že ani Caesarov kalendár nebol dokonalý, no jeho koncept prežil storočia. Pri prestupných rokoch sa deň navyše pridáva na koniec februára z jednoduchého dôvodu. Je to predsa najkratší mesiac roka.